Rodokmeň
Text Box: P

aždý chce poznať  svoju  minulosť. To bolo  hlavnou  príčinou   skúmania histórie  našich    koreňov, aby  sme  mohli aspoň z časti objaviť  to, čo sa skrývalo  a vznikom nových generácií postupne  prechádzalo do zabudnutia.

Žiaľ, nepoznáme, ako ďaleko siaha  história našej rodiny.

 Z rozprávania otca viem, že naši predkovia  po otcovej strane prišli z Poľska. Ktovie, možno aj v nás koluje  rečami opradená    „modrá krv“.
Poznať svoju minulosť je výsada, ktorá otvára  cestu  nepoznania.
Mojou snahou pri vytváraní rodokmeňa bolo zachytiť to, čo mi mohli svojím poznaním pomôcť  moji rodičia.  Zápisy v matričných knihách sú pre prípad hľadania  predkov veľmi strohé,  a ak nemá človek  nejaký oporný bod,  môže sa stať, že do rodokmeňa zahrnie jednotlivca, ktorý tam vôbec nepatrí. Podklady,  ktoré som získal, boli  z matriky v Sp. Hanušovciach  a časť zo Štátneho archívu v  Levoči. Podarilo sa mi dôjsť po rok 1800 na prapraprapradeda  Sebastiána  a praprapraprababku Hedvigu, o ktorých podľa záznamov vieme, že prišli z Poľska a záznamy sa o nich v štátnom archíve v Levoči nenachádzajú. Najviac používaným  menom v našej rodine bolo meno Ján. Jednotlivé rodinné vetvy a vzťahy medzi nimi, menný zoznam našich predkov je zobrazený v  grafickej úprave.

Jestvuje historická  veda zvaná genealógia alebo rodopis, ktorá skúma  vývoj rodov a vzťah medzi rodovo príbuznými jedincami. Prezentuje aj s tým súvisiace biologické, historické, sociologické a právne dôsledky. 

Bolo by krásne poznať svojich predkov  čím ďalej do minulosti. Určite to raz bude možné, ale  časovo náročné. Možno práve tento  podklad nášho  rodokmeňa  vzbudí v našich potomkoch snahu  vedieť viac   a podarí sa im náš rodokmeň rozvinúť. Veľmi by som im to prial.

Ján, najmladší syn Františka Trebuňu